O plemene krátkosrstá kólia

   

 

Z histórie

Z vývojového hľadiska patria krátkosrsté kólie medzi ovčiarske psy európskeho pôvodu. Presné obdobie vzniku kólií nie je známe, známe však je, že ovčiarske plemená psov, presnejšie povedané ich predkovia, medzi ktoré patrí aj krátkosrstá kólia, sa chovajú tak dlho, ako ľudia chovajú ovce, čiže už veľmi dávno. Prevláda názor, že sú potomkami populácie pastierskych psov prinesených Rimanmi do Škótska okolo 5. storočia. Nemožno tu však ešte hovoriť o ustálených plemenách v zmysle dnešných plemien, ale o počiatkoch účelového šľachtenia za účelom využiteľnosti daných povahových vlastností psa na daný účel, pričom exteriér bol druhoradý.

Pôvod krátkosrstej kólie v dnešnej forme siaha do 19. storočia do Škótska, kedy už môžeme hovoriť o kólií ako o plemene, nie však ešte o samostatnom, nakoľko v tých časoch sa krátkosrsté a dlhosrsté kólie ešte krížili medzi sebou, pričom niektoré zdroje uvádzajú, že dlhosrsté kólie sa častejšie používali v chladnejších severnejších oblastiach a krátkosrsté kólie v teplejších južnejších, odkiaľ postupne prenikli do Anglicka. Uvádza sa, že na vzniku plemena krátkosrstá (a dlhosrstá) kólia sa podieľali aj plemená ako barzoj a gordon setter. Vzájomné kríženie krátkosrstej a dlhosrstej kólie bolo používané a povolené až do 70. rokov 20. storočia, pričom toto obdobie môžeme označiť ako medzník, od ktorého už môžeme hovoriť o dvoch samostatných plemenách (aj v rámci FCI).

Krátkosrsté kólie sú považované za pôvodnejší typ ako ich dlhosrsté príbuzné, a to aj preto, že si dodnes zachovali pracovné vlastnosti ovčiarskych psov, a že ich nepoznačila a nepozmenila popularita a novodobé šľachtiteľské trendy ako je tomu u kólie dlhosrstej. Veľmi pekne to môžeme vidieť napr. v internetovej databáze krátkosrstých kólií na http://www.smooth-collie.net, kde sa môžeme rodokmeňmi preklikať až k jedincom narodeným napr. v roku 1940 a porovnať si, že vzhľad krátkosrstej kólie vtedy a dnes sa v ničom, alebo takmer v ničom, nelíši. Kiež by to tak aj ostalo.

 

Povaha

Krátkosrstá kólia má ideálnu povahu, vyplývajúcu hlavne z toho, na aký účel bola po stáročia používaná. Na rozdiel od pastierskych psov, ktorých účelom bolo chrániť stáda pred predátormi, a ktoré boli ostré, razantné, samostatné v rozhodovaní a málo spolupracujúce s človekom, boli ovčiarske plemená psov menšie, ľahšie, menej ostré a využívané primárne na spoluprácu s človekom, ktorého pokyny vydávané či už slovne alebo za pomoci posunkov palicou či rukou, museli do bodky plniť. Nesmeli na zverený dobytok nikdy zaútočiť.

Tak bolo vyšľachtené plemeno s vysokou mierou ovládateľnosti a chuťou do spolupráce, postrádajúce nežiaducu agresivitu, s kladným vzťahom k deťom, domácim zvieratám a dobytku. Po tom, čo chov oviec začal ubúdať a kólie prestávali plniť svoje pôvodné poslanie, stali sa z nich milé a spoľahlivé rodinné psy a domáci miláčikovia aj parťáci na rôzne psie športy, pričom sa v tejto úlohe cítia ako ryby vo vode. Krátkosrsté kólie dnes nájdeme v drvivej väčšine v úlohe rodinných psov, pričom je to asi najlepšia úloha, v akej si ich možno predstaviť. Majú na to všetky predpoklady, a osobne by som si ich dovolila označiť až za bezproblémové.

Krátkosrsté kólie sú veľmi vnímavé, jemné, nežné, družné, spoločenské, rady spolupracujú s človekom, sú neagresívne voči ľuďom, deťom a domácim zvieratám, avšak v prípade potreby v nevyhnutných prípadoch vedia byť aj obranárske. Mnohé z nich za plotom aj postrážia, no o kólií sa ako o typickom strážnom plemene hovoriť nedá.

Sú teritoriálne založené, nemajú sklony k túlaniu, utekaniu ani loveniu zveri. Samozrejme sa za zverou rozbehnúť môžu, ale nie s účelom ju stoj čo stoj dolapiť, a vo väčšine prípadov sa hneď vrátia späť, resp. sú odvolateľné. Vonku zvyčajne nebýva problém s ich venčením na voľno. Sú spravidla priateľské nielen k ľuďom, ale aj k cudzím psom, pričom ak je to možné, konfliktom sa vyhýbajú. Ak to nie je možné, napr. v nutnej obrane, keď im nič iné neostáva, tak sa brániť vedia, ale vzhľadom na ich fyzické predpoklady a dobrácku povahu nemajú veľkú šancu zvíťaziť nad silnejšími a zákernejšími protivníkmi.

Určite ich ale nemožno podceňovať, nie sú žiadne padavky, avšak je im vlastné riešiť veci v prvom rade po dobrom, čo je na nich krásne. Kólie idú do vecí s dobrým úmyslom. Neraz sa mi stalo, že neistého alebo slabšieho jedinca povzbudili a snažili sa mu ukázať, že situácia je dobrá, že všetko bude v poriadku, a že nie je dôvod na stres. Mnohé kólie majú v tomto smere akoby až terapeutické nadanie, snáď aj vďaka čomu sa často a s obľubou venujú so svojimi majiteľmi canisterapii. Ich vnímavosť je veľká, niekedy až dojemná. Nebývajú nervózne, doterné, nevynucujú si pozornosť, dajú sa ľahko usmerniť.

K ich usmerneniu obyčajne stačí iba napomenutie prísnejším hlasom. Kólie majú veľmi dobre vyvinutý zmysel pre rozlišovanie aj v tomto smere. Vedia, kedy to myslíte vážne, takže celá ich výchova sa obyčajne zaobíde cez usmerňovanie hlasom, bez nutnosti fyzického usmerňovania. Kólie sú citlivé a zle znášajú prípadné fyzické tresty, takže takýto druh zaobchádzania neodporúčam, a navyše nebýva vôbec potrebný. Treba s nimi zachádzať s citom, a keby už nejaký kóliacky nezbedník skúšal naše nervy, tak úplne bude stačiť jedno primerané capnutie po zadku s nahnevaným výrazom a prísnym „fuj“.

Sú jemné, pôsobia distingvovane, slušne, vychovane, dôstojne, a také aj v skutočnosti sú. Na druhej strane sa vedia aj odviazať a je krásne sledovať ich napríklad pri spoločnej hre či inom druhu kontaktu, kde pekne vynikne ich družná povaha a mnohé komunikačné prvky, ktoré používajú. V rámci hry sa rady hryzú do krku, strkajú, vydávajú rôzne zvuky, cvakajú zubami do vzduchu či sa jemne hryzú do nôh. Tiež si v rámci hry všeličo nechajú stvárať od iných psov alebo od detí. Kólie majú deti veľmi rady, niektoré ich dokonca cielene vyhľadávajú a tešia sa, keď sa môžu „prihovoriť“ cudziemu dieťaťu na ulici, dotknúť sa ho ňufákom či obliznúť mu tvár. K deťom sa krátkosrsté kólie správajú spravidla nežne a bývajú im dobrými kamarátmi.

Vo vzťahu psa a dieťaťa je samozrejme vždy potrebný dohľad rodičov. Niektoré kólie sú až také dobrácke, že sú schopné sa nechať od detí utláčať, čo treba zo strany rodičov samozrejme usmerniť. Nielen pri deťoch vynikajú svojou trpezlivosťou, nebývajú nervózne, hysterické ani prehnane uštekané a rady podnikajú so svojim majiteľom čokoľvek. Osobne by som ich označila skôr za tiché plemeno, aj keď sa nájdu aj uštekané jedince.

Keď je kraťanda v mladom veku správne socializovaná, tak v dospelosti s ňou nezvyknú byť problémy a človek sa za ňu nemusí hanbiť či už na prechádzke na dedine, v meste alebo na terase v kaviarni či reštaurácií. Aktívnejšie jedince odporúčam pred idením do spoločnosti trochu unaviť, a potom už bývajú zväčša schopné dôstojne sprevádzať svojho pána.

Niektoré krátkosrsté kólie zvyknú mávať svoje malé muchy či úchylky. Môže to byť napríklad neopodstatnený strach z niečoho, či už z nejakého predmetu alebo nejakej situácie, s ktorou síce nemajú zlú skúsenosť, ale ktorá v nich evokuje niečo, čoho sa obávajú. Napríklad náš Clio sa z nejakého neznámeho dôvodu bojí babieho leta. Áno, tých tenkých bielych pavučín, ktoré sa na jeseň vznášajú vo vzduchu alebo sú niekde prichytené o trávu :-). Iné môžu mať vraj strach napr. z búrky, hromobitia, chrústov, kolieskových korčúľ a pod.

 

Potreba pohybu

Čo sa týka potreby pohybu a aktivít, sú veľmi prispôsobivé. Niekde som raz našla napísané, že s krátkosrstou kóliou sa dá podnikať všetko, a zároveň nič, alebo že sú dobré na všetko, a zároveň na nič. V podstate je to pravda, pretože na jednej strane sú za každú srandu, s ktorou ich oslovíme, na strane druhej nemajú v sebe taký „drive“ a taký zápal, že by v tých aktivitách nejako excelentne vynikali. Nemajú v sebe workoholizmus a nebojujú o prvenstvá ako napr. border kólie, ale vedia dať do spoločnej aktivity veľmi veľa. Ich „veľmi veľa“ však nie je nijako extrémne, pretože aj pri plnom nasadení si určitým spôsobom zachovávajú svoju dôstojnosť a dobrú náladu. Akoby si niečo nechávali v rezerve. Ale napriek tomu bývajú všestranne nadané.

 

 

Niektorí majitelia sa so svojimi kraťandami venujú aj záprahovým športom, napr. dogtrekkingu alebo canicrossu, pričom ich občas môžeme vidieť aj zapriahnuté pred bicyklom, kolobežkou, alebo v zime dokonca pred sánkami. Mushing a krátkosrsté kólie nie je úplne obvyklá ani úplne samozrejmá kombinácia, avšak sú jedince, ktoré to vyslovene baví. Jedna chovateľka mi raz napísala, že kólia je ovčiak, a že nemám čakať, že ma ovčiak bude ťahať v postroji, napr. v rámci dogtrekkingu, pretože ovčiak má v sebe zakódované, že nemá ísť a ťahať pred človekom, ale vedľa neho. Sú jedince, na ktoré to platí, ale sú aj také, ktoré sa umiestňujú na prvých troch stupňoch canicrossových či dogtrekkingových súťaží, takže opäť raz môžeme povedať, že všetko je individuálne.

 

Kólie svojou vnímavosťou rýchlo vycítia, aká aktivita baví ich majiteľa, kedy je šťastný, a kedy ju chváli za jej činnosť, takže mnohé sa ťahaniu vpred proste vedia naučiť, aj keď to nemajú geneticky zakódované v sebe ako severské ťažné plemená, pretože to robí dobre ich majiteľom, a tým pádom aj im samým. Po dobrom a s pochvalou za malé pokroky sa dajú kólie nahovoriť na všeličo, niekedy aj na mushing.

Aj v tomto prípade platí, že keď chceme robiť so psom cielene nejakú aktivitu, musíme si na ňu vybrať to správne šteňa. Ako u všetkých psov, tak aj u krátkosrstiek, bývajú v rámci plemena medzi rôznymi jedincami menšie či väčšie povahové rozdiely, dokonca aj v rámci jedného vrhu. Niektoré šteniatka sú kľudné, tichučké, pasívnejšie, opatrnejšie, premýšľavejšie, iné sú aktívni, šantiví, prieskumnícki špekulanti s vyššou dávkou temperamentu, takže v prípade záujmu o športy by bolo lepšie zvoliť si práve takéto šteniatko. Na druhej strane pre človeka hľadajúceho pokojného jedinca, o ktorom doma nebude pomaly ani vedieť, je vhodné pokojné, nepriebojné, pasívnejšie psíča.

S krátkosrstými kóliami je možné venovať sa tiež agility, dogdancingu, coursingu, výcviku poslušnosti, stopovaniu, záchranárskemu výcviku, obedience či paseniu. Iniciatíve sa medze nekladú, kólia bude za aktivity vďačná, a samozrejme je dobré si najprv dopredu vyskúšať, čo by ju najviac bavilo. Mnohé kólie priam excelujú v coursingu, ale nemajú záujem o ovce, iné sú horlivé do preskakovania prekážok či do chytania disku, ďalšie baví práca so stádom či záchranárčina. Na športovú kynológiu s vyššími ambíciami sa krátkosrstá kólia veľmi nehodí, pretože jej záhryzy v rámci obrán nebudú nikdy také silné, razantné a efektné ako napr. u nemeckého alebo belgického ovčiaka. V rámci stopovania či poslušnosti kólie zvyčajne nemávajú problém, čiže ak sa človek uspokojí vzhľadom na hryzenie do rukáva skôr s horším podpriemerom, tak potom ani smerom k športovej kynológií s krátkosrstou kóliou nemusí nič stáť v ceste. Treba však dobre vyberať cvičák a hlavne cvičiteľov, pretože s príliš tvrdým prístupom, ktorý možno znesú iné plemená, by sa na citlivej dušičke krátkosrstky mohlo napáchať veľa škôd či bolesti.

 

Na jednej českej stránke som raz našla pekný citát, a síce, že krátkosrstá kólia sa neurazí, keď sa jedného dňa rozhodnete zadovážiť si deti a zavesiť športovanie na klinec. Myslím, že táto veta dobre vystihuje jej prispôsobivosť v rámci aktivít či športového vyžitia, ktoré toto plemeno potrebuje. Na jednej strane je aktívna, a je to nádherný pohľad sledovať krátkosrstú kóliu v pohybe či pri plnení zverených úloh, na druhej strane nebude žiť nešťastný život, ak bude iba rodinným psom a nebude sa venovať žiadnemu športu. Samozrejme so všetkým, čo k tomu patrí, čiže rodinným psom žijúcim v kruhu rodiny, podnikajúcim s ňou rôzne činnosti, či len nasledujúci alebo sledujúci svoju rodinu ležiac v jej blízkosti na dvore. Držať krátkosrstú kóliu iba v koterci, izolovanú od diania v rodine či bez kontaktu s človekom je úplne nevhodné, keďže toto plemeno blízkosť človeka potrebuje. Bolo predsa vyšľachtené na spoluprácu s ním, a nie na život v izolácií.

 

Starostlivosť

Starostlivosť o krátkosrstú kóliu nie je vôbec zložitá. Zvyknú byť poslušné, vnímavé, rýchlo sa učia, čiže pre svoj zdravý vývoj v šteňacom veku potrebujú primeraný pohyb, ideálne formou krátkych prechádzok a nie veľmi únavných hier s druhými psami, socializáciu, zoznámenie sa s ruchom ulice, dopravou, ľuďmi, autami, domácimi zvieratami, schodmi, mostíkmi, rôznymi druhmi povrchov a pod.

Hoci je krátkosrstá kólia v dospelosti elegantným, atletickým psom, ktorý nepôsobí krehko alebo priveľmi zraniteľne, a pri pohľade na ňu v pohybe sa natíska pocit, že práve vtedy je vo svojom živle, tak na šteniatka treba dávať v porovnaní s inými stredne veľkými plemenami dosť veľký pozor, pretože sú krehké, nohaté, zraniteľné, trochu neohrabané. V šteňacom veku preto neriskujeme preťaženie v dôsledku príliš dlhých prechádzok, príliš divokých hier s väčšími psami a celkovo príliš veľkú záťaž, lebo by sme mohli na telíčku svojho šteniatka napáchať nenapraviteľné škody. V tomto prípade platí, že menej je vlastne viac. Šteniatka krátkosrstiek sa dosť rýchlo unavia, čo nám ako indikácia toho, kedy má už šteňa dosť, myslím úplne postačuje. Po prechádzke alebo hre s inými psami doprajeme svojmu šteňaťu odpočinok.

Krátkosrsté kólie môžu bývať ako v byte, tak aj vonku na dvore, pričom pri držaní na dvore je potrebný každodenný kontakt s človekom a ideálne prístup dnu do domu, kde sa odohrávajú najrôznejšie interakcie a rodinný život samotný, a kde sa s kóliou vybuduje najlepší a najdôvernejší vzťah. Vzhľadom na jej krátku srsť, ak z nejakého dôvodu nechceme, aby pes spával dnu, je potrebné mať k dispozícií dvojkomorovú zateplenú búdu s „predsieňou“ a „obývačkou“, kam sa môže pes ukryť v prípade nepriazne počasia.

Krátkosrsté kólie nie sú dobre uspôsobené na život vo väčších mrazoch, takže niekedy nepostačí ani zateplená búda. Ak sa pes v zime trasie, je potrebné dať ho dnu, aspoň do chodby či do garáže. Držanie krátkosrstej kólie výlučne vonku preto treba zvážiť, a je tiež rozdiel, či bývame v Komárne alebo v Oravskej Polhore. Kým mierna zima s teplotou trochu pod nulou nemusí byť vôbec problém, tak oravská zima s -30 stupňami Celzia by už mohla krátkosrstú kóliu aj zabiť.

Iné je, keď je pes v pohybe, lebo pri pohybe sa zahreje. Prechádzka s kóliou po zasneženej krajine nebýva problém, pretože pobehujúcemu psovi je teplejšie. Nie je potrebné ich na venčenie vonku obliekať.

 

Každopádne si myslím, že by človek mal vedieť, prečo si zadovažuje kontaktné plemeno s potrebou spolužitia s človekom, a vytvoriť mu tým pádom pre jeho život správne podmienky, ako z hľadiska fyzikálneho (zima), tak aj z hľadiska psychického (nie život v izolácií od ľudí).

Srsť krátkosrstej kólie je dvojitá, skladajúca sa z krycej srsti a podsady. Pri psovi držanom hlavne vonku je viditeľný rozdiel medzi zimnou a letnou srsťou, nakoľko na zimu srsť zhustne, a na jar príde obdobie väčšieho pĺznutia, kedy pes stráca veľkú časť podsady. V tomto období je dobré kóliu pravidelne vyčesávať, aj niekoľkokrát do týždňa. Pomôžeme tak skráteniu doby pĺznutia a výmene srsti. Inak je jej srsť bezúdržbová.

 

Kŕmenie

Čo sa týka kŕmenia, na túto tému sú rôzne názory. Osobne som zástancom kŕmenia psov klasickým spôsobom, t. j. surovou a varenou stravou (moderne nazývaným BARF-om), ale je na každom majiteľovi, či svojmu psíkovi dopraje surovú a varenú stravu, alebo či ho bude kŕmiť granulami. Myslím si, že je dobré zvyknúť psíka na všetky druhy stravy, pretože aj keby sme väčšinou kŕmili BARF-om, tak napr. počas dovolenky, účasti na akciách či chorobe nám môže byť nápomocné, keď budeme môcť nakŕmiť psa granulami, keďže je to technicky a časovo menej náročné.

 

Zdravie

Krátkosrstá kólia je vo všeobecnosti zdravé plemeno. Medzi ochorenia, ktoré sa u nich môžu objaviť, hoci to nebýva často, patria napríklad dysplázia bedrových kĺbov alebo očné vady (CEA a PRA), na ktoré sa spravidla dávajú chovné jedince a ich potomstvo testovať. Ďalej sa u krátkosrstých kólií, tak ako aj u iných ovčiakov, vyskytuje náchylnosť na gén MDR1, ktorý spôsobuje precitlivelú reakciu na niektoré liečivá (zo skupiny ivermectínov a ich derivátov), pričom použitie daného lieku môže psa aj zabiť. Preto sa u kólií a ovčiakov všeobecne neodporúča vôbec podávať lieky na báze ivermectínu.

 

Parametre krátkosrstej kólie

Farba srsti: tri štandardné sfarbenia – sable (zlatá), tricolor, blue merle. Všetky tieto farby sa môžu vyznačovať pre kólie typickými bielymi znakmi. Obvykle sa vyskytuje celý alebo čiastočne biely golier, biela hruď, končatiny a labky, biela špička chvosta. Na tvárovej časti a/alebo na lebke sa môže vyskytovať biela lysina.

Farba očí (dúhoviek): U sfarbenia sable a tricolor tmavohnedá, u sfarbenia blue merle môžu byť obe oči alebo jedno oko celé alebo čiastočne modré.

Výška v kohútiku:

psi: 56 - 61 cm

suky: 51 - 56 cm

 

Hmotnosť: 

psi: 20,5 - 29,5 kg

suky: 18 - 25 kg

 

Záver

Krátkosrstá kólia je vynikajúci rodinný a sprievodný pes, ako aj spoločník na výlety či psie športy v „light“ forme. Je zvláštne, že napriek svojej nekomplikovanej povahe, nenáročnej starostlivosti, strednej veľkosti, prispôsobivosti čo do držania, miery aktivít, znášanlivosti a mnohých iných plus, je v našich končinách, resp. aj všeobecne, tak málo rozšírená. Je ťažké prirovnať ju k nejakému inému plemenu. Hoci je radostná a spoločenská, nie je ako labrador, pretože má viac dôstojnosti, a v prípade tešenia sa nezhadzuje metajúcim chvostom všetko navôkol :-), hoci je poslušná, vnímavá a rada sa necháva cvičiť, nie je ako nemecký ovčiak, pretože je jemnejšia a citlivejšia. Hoci svojim dlhým a jemným pyskom pripomína chrta, nemá žiadne aristokratické ani iné špecifické maniere.

Je to pes do voza aj do koča, do slamy či na koženú sedačku, kólia bude spokojná všade, kde ju bude mať jej majiteľ rád. Je to univerzálny, prispôsobivý, vďačný pes, kamarát detí, ľudí dobrej vôle, spoločník na výlety hoci na koni, na rybárčenie, na canisterapiu do domova dôchodcov... Krátkosrstá kólia pôjde s vami všade, a keď to nebude možné, tak na vás rada počká doma.

 

 

Miroslava Vicenová

 

TOPlist