Potravinová alergia u psov

 Potravinová alergia u psov nie je dnes žiaľ ničím výnimočným. Nás, presnejšie nášho psíka, zaskočila, keď mal už štyri roky. Dovtedy som nemala o tomto probléme takmer žiadne informácie, avšak keď tento problém u nás nastal, bola som nútená sa o túto problematiku viac zaujímať a tiež som zistila, že nie som jediná, koho psík má tento problém.

Dnes je to už asi tri roky, čo s potravinovou alergiou žijeme, psíka máme stabilizovaného na špeciálnej veterinárnej diéte, ktorú bude musieť prijímať až do konca života, no môžem povedať, že až na túto jednu vec, ktorou je úplne obmedzenie akejkoľvek inej potravy, funguje úplne normálne a jeho zdravotný stav je dobrý.

Hoci nie som žiaden odborník, rozhodla som sa na základe našich vlastných skúseností napísať tento článok o potravinovej alergii, aby som bežným a laicky zrozumiteľným spôsobom popísala, čo to vlastne potravinová alergia je, a ako je možné ju liečiť, prípadne jej predchádzať. V tomto článku budem teda prezentovať moje názory a moje skúsenosti, ktorých charakter je informatívny a v žiadnom prípade by nemal byť považovaný ako náhrada konzultácie problému Vášho psa s veterinárnym lekárom.

 

Na úvod si povieme, ako vlastne potravinová alergia vzniká a čo to vlastne je.

Potravinová alergia je špecifickým druhom alergie, ktorá vzniká v dôsledku precitlivenia a následnej alergickej reakcie organizmu na určitú zložku potravy, zväčša na niektorú z bielkovín (proteínov), ktoré sú obsiahnuté v potrave, či už v bežnom granulovanom krmive alebo aj v čerstvej či varenej potrave. Medzi časté alergény v psej potrave patrí napríklad sója, kukurica a jej deriváty, niektoré obilniny, mlieko, chemické konzervačné látky, príchute, vajcia, pšeničný lepok, potravinárske farbivá a iné. Pes však môže byť alergický i na niektoré druhy ovocia a zeleniny, ba v poslednej dobe sa už dá stretnúť aj s alergiou na kuracie mäso.

Pri strete organizmu s niektorou z alergizujúcich zložiek dochádza k alergickým reakciám, ktorými sú najčastejšie svrbenie kože, zapálená a sčervenaná koža, vypadávanie srsti, niekedy aj zvracanie alebo hnačky.

A presne tieto kožné problémy nastali náhle u našej vtedy štvorročnej sučky labradora. Veľmi ju svrbela koža, hlavne v oblasti končatín (labky, nohy, stehná), takže si stále ustavične úporne lízala a hrýzla labky až do úplného vylízania srsti, krvavých miest a holej kože, takže si vlastne v dôsledku svrbenia spôsobovala otvorené rany, ktoré by sa mohli stať základom rôznych infekcií a ďalších problémov. U psíka sme tiež zaznamenali zvýšené pĺznutie, a keďže sme videli, že toto nezvládneme sami, navštívili sme veterinárneho lekára, ktorý sa zaoberal okrem iného aj dermatológiou.

Po vypočutí si popisu problémov psíka, fyzickej prehliadke a krvných testoch konštatoval, že sa bude jednať s najväčšou pravdepodobnosťou o potravinovú alergiu, a že na to, aby sme zistili, či je to skutočne ona, bude potrebné nasadiť psovi tzv. eliminačnú diétu, pri ktorej sa z potravy psa vylúčia všetky zložky, ktoré by mohli alergiu spôsobovať, nasadí sa jej na pár týždňov špeciálna veterinárna hypoalergénna diéta, a ak príznaky ustúpia a jej stav sa stabilizuje, bude možné skúsiť do jej potravy pridať niečo z pôvodného zloženia, čím by sa dala určiť alergizujúca zložka presne.

Keď som sa spýtala veterinárneho lekára, prečo vlastne dochádza k alergickej reakcii, tak mi vysvetlil, že za alergickú reakciu je zodpovedná zvýšená hladina histamínu v krvi, ktorá je vyvolaná precitlivelosťou organizmu na niektorú zložku potravy, pričom organizmus môže túto dlho tolerovať pri takej hladine, aká je pre telo v poriadku, no jedného dňa "pohár pretečie", hladina histamínu sa zvýši a alergická reakcia prepukne v plnom prúde. Týmto mi vysvetlil aj to, ako je možné, že náš pes začal byť alergický až vo veku okolo štroch rokov. Jednoducho jedného dňa sa to zlomilo a alergia prepukla. Zároveň mi povedal, že obyčajne sa potravinová (alebo aj iná) alergia prejaví u psíka do prvého roku života, ale my sme živým príkladom toho, že to môže byť aj neskôr. Pýtal sa nás, či náš pes nemal alergické príznaky nikdy predtým, pričom som si spomenula, že ich predsa len v minulosti mala, no nie na niektorú zložku potravy, ale na blšie uštipnutie, po ktorom musela brať antihistaminiká. Takže toto bol prvý prejav, ktorý bol utlmený, telo to potom istý čas zvládalo aj samé, no jedného dňa si už s tým poradiť nevedelo a psíkovi prepukla potravinová alergia.

Keď sme už pri tom, čo je to vlastne ten histamín?  

Histamín (2-(4-Imidazolyl)-ethylamin) bol objavený v roku 1910 Henrym Dalem a v roku 1920 bol potvrdený ako hlavný mediátor alergických chorôb. Je to biologický aktívny amín, ktorý spoločne so serotoninom, endogénnymi polypeptidmi, prostaglandínmi a leukotrienmi zaraďujeme medzi tzv. autokokidy (gréc. autos = vlastný a akos = liečivo). Dnes je používaný k označeniu telu vlastných látok, ktoré sa zúčastňujú na hormonálnych reakciách. Nedá sa zaradiť ani medzi hormóny, ani medzi neurotransmitéry, ale pretože pôsobí blízko miesta svojho vzniku, bývajú niekedy označované ako lokálne hormóny. (Zdroj: www.wikipedia.sk

 

Ako som už spomínala, najistejšou metódou, ako zistiť, či sa jedná skutočne o potravinovú alergiu, je eliminačná diéta.

Eliminačná diéta spočíva v nasadení hypoalergénnej / veterinárnej diéty psovi po dobu niekoľkých týždňov (odporúča sa aspoň 4-6, no niekedy i viac), v ktorej býva obsiahnutý najčastejšie jeden zdroj proteínov a jeden zdroj uhlohydrátov, napríklad veterinárne / hypoalergénne granule so zložením kura-ryža, ryba-zemiaky, jahňa-ryža, konské, jelenie, morčacie, kačacie-zemiaky a pod. Tieto nie bežné proteínové/sacharidové zložky potravy, ako napr. rybie, jelenie alebo jahňacie mäso, zemiaky, príp. ryža majú v diagnostike potravinovej alergie taký význam, že sú vlastne náhradou za bežne používané bielkoviny a sacharidy, na ktoré je telo psa zvyknuté, a na ktoré reaguje s najväčšou pravdepodobnosťou alergickou reakciou, čo môžu byť napr. v bežných krmivách používaný pšeničný lepok, sója, menej kvalitné vedľajšie produkty živočíšneho pôvodu a pod. Počas trvania eliminačnej diéty je potrebné nepodávať psovi okrem čistej vody žiadnu inú potravu, pretože inak by táto nemala účinok.

Mnohé kvalitné veterinárne / hypoalergénne diéty sú založené tiež na tom, že bielkoviny v nich obsiahnuté sú špeciálne upravené tak, aby mali nižšiu molekulárnu hmotnosť, a tým pádom ich vstrebávanie v tenkom čreve prebieha pre citlivý organizmus prijateľnejšou formou, bez dráždenia.

Väčšina týchto diét je dostupná v granulovanej forme a niektoré aj vo forme konzerv, pričom pri oboch treba rátať s vyššou cenou, no musím povedať, že aspoň v našom prípade boli vždy veľmi účinné.

Z konkrétnych značiek, ktoré nám pomohli, by som spomenula veterinárnu diétu Royal Canin DR 21, Purina ProPlan DRM, Purina ProPlan HA a Eukanuba Dermatosis (pri ktorej sme potom aj dlhodobo ostali a sme s ňou spokojní) - veterinárna hypoalergénna diéta. Tieto krmivá dostať kúpiť iba u veterinárnych lekárov alebo aj v niektorých chovateľských potrebách, ale len na veterinárny predpis.

Keď po kŕmení eliminačnou diétou príznaky alergie zmiznú, človek má v podstate dve možnosti. Buď pokračovať v kŕmení hypoalergénnou/veterinárnou diétou dlhodobo (niekedy je to nevyhnutné prakticky do konca života) alebo sa môžte pokúsiť začať psa kŕmiť stravou, z ktorej budú odstránené najpravdepodobnejšie alergény, pričom pokiaľ sa alergická reakcia nevráti, je možné takto pokračovať, no a ak by sa vrátila, bolo by zasa potrebné prejsť na eliminačnú diétu, organizmus stabilizovať, a potom prípadne ďalej skúšať držať psa ideálne na doma pripravovanej pestrej strave (napr. BARF, resp. holistika) s minimom možných alergénov alebo radšej neexperimentovať a kŕmiť psa dlhodobo hypoalergénnou diétou, príp. skúsiť niektoré z kvalitnejších superprémiových krmív, pri ktorých je vyššia šanca, že ich bude organizmus psa tolerovať.

 

Moje osobné skúsenosti sú nasledovné: Našu sučku sme po vypuknutí potravinovej alergie na radu veterinára kŕmili eliminačnou diétou za použitia veterinárnej diéty Royal Canin DR 21 po dobu piatich týždňov. Počas tejto doby sa jej stav rapídne zlepšil, už po dvoch týždňoch sa takmer vôbec nelízala a nehrýzla, rany sa jej začali pekne hojiť a zarastať srsťou. Preto sme na tejto značke ostali ešte asi dva mesiace (čiže spolu asi tri mesiace), a potom sme prešli na veterinárnu diétu Purina ProPlan DRM, ktorá bola pre nás cenovo únosnejšia. Na tejto diéte máme psíka už asi dva a pol roka a sme s ňou spokojní.

Medzi tým bolo jedno obdobie, kedy som sa pokúšala  kŕmiť ju doma pripravovanou stravou v štýle BARF, t. j. surové a varené mäso s prílohami (ryža, zemiaky), ovocie a zelenina, no toto u nás nebolo úspešné, keďže po týždni kŕmenia sa Lea začala opakovane hrýzť a lízať, t. j. sa jej vrátila alergická reakcia. Vypozorovala som, že naša sučina je alergická aj na surové kuracie mäso samotné, na ryžu, ovocie (jablká) a pravdepodobne i zeleninu.

Napriek tomu, že nie som zástancom kŕmenia psov iba granulovanou stravou a myslím si, že pre zdravých psov je ideálne kŕmiť ich mäsom s prílohami, ryžou, zeleninou, ovsenými vločkami, tvarohom a pod. a občas kvalitnými granulami, tak u našej Lei takýto druh stravovania neprichádza do úvahy, keďže okrem hypoalergénnych veterinárnych diét je alergická skutočne na všetko, a tým pádom do konca života odkázaná len na ich konzumáciu.

 

Natíska sa otázka: Možno potravinovej alergii nejako predchádzať? Odpoveď znie áno aj nie.

Podľa veterinárnych štúdií majú niektoré plemená genetickú predispozíciu väčšej náchylnosti k potravinovým alergiám, a teda je väčšia šanca, že sa u nich môžu vyskytnúť. Sú to údajne tieto: west highland white teriér, dalmatínec, boxer, sharpei, labradorský retriever, kólia, lhasa apso, kokršpaniel, malý bradáč a jazvečík. Samozrejme, že to neznamená, že všetci príslušníci týchto plemien trpia na potravinové alergie. Poznám veľa predstaviteľov niektorých z týchto plemien, ktorí potravinovú alergiu vôbec nemajú a poznám iné plemená alebo krížence, ktoré ju majú.

Každý jedinec je individuálny a možnosť vzniku alergie je spôsobená viacerými faktormi, takže určite nemožno tvrdiť, že by sa jej dalo nejakými nami vykonávanými opatreniami na 100% zabrániť. Môžeme však spraviť všetko preto, aby sme jej možnosť obmedzili na čo najnižšiu možnú mieru.

Genetika je mocná kúzelníčka plná tajov, takže prvým predpokladom na to, aby bol náš psík zdravý, a to nielen, čo sa týka potravinovej alergie, je vybrať si šteniatko po zdravých rodičoch. Tam, kde sa zdravie rodičov a predkov celkovo vôbec nesleduje, kde sa púšťajú do chovu zvieratá so zdravotnými a psychickými vadami, je vždy riziko potomka so zdravotným neduhom vyššie ako tam, kde sa dávajú potenciálni rodičia pred zaradením do plemenitby testovať, kde sa dokumentuje zdravie a zdravotné problémy v rámci jednotlivých línií, kde existuje nejaká kontrola a spätná väzba. Toto je dôležité hlavne u niektorých plemien, kde existuje náchylnosť na tie-ktoré ochorenia špecifické práve pre dané plemeno. Preto by sme sa vo vlastnom záujme mali snažiť dozvedieť sa o predkoch nášho budúceho psíka čo najviac a nájsť si podľa možnosti čo najserióznejšieho chovateľa. Pri psíkoch z útulkov a psíkoch krížencoch takáto možnosť spravidla nie je, no dovolím si konštatovať, že krížence bývajú spravidla o dosť zdravšie a menej náchylné na niektoré neduhy, takže neradno si lámať hlavu nad niečim, čo je aj tak bezpredmetné.

 

Jednou z hlavných vecí, ktorou by sme mohli zdravie svojho psa (v súvislosti nielen s potravinovou alergiou) ovplyvniť, je jeho správna výživa. Na výžive psa sa skutočne neoplatí silou-mocou šetriť, pretože lacná, na potrebné zložky spravidla chudobná strava, je veľmi ľahkou cestou práve k potravinovým alergiám.

Preto je potrebné si pred zakúpením potravy podrobne preštudovať jej zloženie, aby sme vedeli, čo vlastne kupujeme. Najhoršou alternatívou je dlhodobé kŕmenie psa lacnými granulami a konzervami, ktoré je dostať kúpiť bežne v obchodných reťazcoch, pričom na niektoré z nich sú žiaľ robené celkom pútavé reklamy, pričom sa však nejedná o seriózne krmivo takej kvality a zloženia, akú Váš pes potrebuje. Lacné komerčné krmivo obsahuje totiž neprimerane veľké množstvo obilia, vedľajších produktov živočíšneho pôvodu (často rôznych odpadov z kafilérií), mäsové deriváty, sóju a pod. Obsah mäsa je uvádzaný pritom v množstve okolo 4%, čo, keď sa nad tým zamyslí i problematiky neznalý človek, je pre potreby psa, čoby hlavne mäsožravého zvieraťa, žalostne málo. Keď si zoberieme lacné krmivo, ktoré obsahuje kopu obilnín, sóju, rôzny odpad, umelé farbivá a chémiu, tak získame úplne ideálnu zmes toho najhoršieho pre vznik potravinovej alergie. Organizmus psa nemôže na takomto "palive" dlhodobo normálne fungovať a verte mi, že problémy na seba nenechajú až tak dlho čakať. Čiže ak nechcete potravinovú alergiu u svojho psa priam vyprovokovať, zabudnite na lákavo lacné krmivá.

Aké krmivo je teda dobré? Podľa môjho názoru je ideálne kŕmiť psa surovým a občas aj vareným mäsom s prílohami plus inými vhodnými potravinami, ako sa kŕmievalo po celé desaťročia/stáročia/tisícročia.

Je jasné, že nie každý človek má každý deň čas zaoberať sa prípravou surovej a varenej stravy pre svojho psa. Riešením by mohlo byť naporcovať a namraziť si dávky potravy do nádob napríklad na 3-5 dní dopredu, resp. aj na viac, ak máme dostatočne veľkú mrazničku, no a keď to inak nepôjde, tak samozrejme siahnuť po kvalitných granuliach alebo konzervách.

Kvalitné, a tým pádom zdravotne čo najmenej závadné granule sú tie, ktoré nemajú na prvom mieste v zložení položky ako obilniny, sója, vedľajšie produkty živočíšneho alebo rastlinného pôvodu a pod.. Výrobca granúl má totiž zo zákona povinnosť uvádzať v zložení jednotlivé komponenty tak, v akom množstve sú v krmive zastúpené. Teda na prvom mieste je zložka, ktorej obsahuje dané krmivo najviac, na poslednom mieste, ktorej obsahuje najmenej. Na prvom mieste v zložení by teda malo figurovať mäso, a to v čo najpresnejšom popise. Čiže nielen napr. hydinové mäso, ale ideálne napr. kuracie mäso. Čo najčerstvejšie a najpresnejšie ingrendiencie krmivo obsahuje, tým lepšie. Ideálne sú teda také granule, ktoré sú vyrobené z čerstvého mäsa (no takých nie je na trhu veľa a sú pomerne drahé), príp. sušeného mäsa, no a menej vhodnou alternatívou je mäsokostná múčka, ktorá už zaváňa určitou nekvalitou...

Odborníci na krmivo tiež odporúčajú vyhnúť sa krmivám, ktoré obsahujú chemické konzervačné látky, ktorých vyššie množstvo môže údajne viesť k vzniku rakovinových ochorení (napr. BHT a BHA), umelým farbivám a pod.

Čiže ideálne je kŕmiť psíka takou stravou, akú by sme sa nebáli jesť my sami a o ktorej vieme, čo obsahuje a nie nejakou "mačkou vo vreci".

Nielen krmivo, ale aj rada rôznych iných faktorov môže viesť k vzniku potravinových alergií alebo k ich príznakom, od rôznych chemicko-fyzikálnych až po duševné a duchovné aspekty. K rôznym zdravotným problémom môžu vyústiť negatívne činitele ako stres, strach, úzkosť, permanentné napätie, nevyjasnené vzťahy (postavenie v hierarchii), nedôvera, nespravodlivosť, samota, nesprávne zaobchádzanie, nevhodné životné podmienky, držanie v nevhodných priestoroch a pod.

Myslím teda, že ak dáme psíkovi našu lásku, pozornosť a opateru, ak ho budeme mať v primeranom priestore a podmienkach, aké si vyžaduje vzhľadom na svoj vek, plemeno, veľkosť a využitie, ak bude mať možnosť dostatku pobytu a pohybu na čerstvom vzduchu a na slniečku s milovaným pánom, a ak bude mať k dispozícií kvalitnú stravu, tak možnosť vzniku potravinovej alergie aj iných zdravotných problémov tak minimalizujeme na takú mieru, akej len budeme schopní.

Prajem vašim psíkom veľa zdravia a šťastia po boku milujúceho a zodpovedného pána.

 

Miroslava Smolková, 03. 11. 2009

TOPlist