Zoznamovanie mačky a psa

 Mnoho ľudí má rado mačky aj psy a mnoho ľudí má obe tieto zvieratká doma, alebo ich spoločné spolunažívanie ešte len zvažuje. Presne pre tých je určený tento článok, v ktorom rozoberiem správne a nesprávne zoznámenie mačky a psíka.

Na úvod musím poznamenať, že vzťah pes-mačka takmer vždy závisí od psa. Pes je v tomto prípade článkom, ktorý by mohol viac ublížiť alebo prípadne aj zabiť, mačka je článkom, ktorý si v prípade priaznivého správania sa psa na nového kamaráta už nejako, alebo aj veľmi ľahko, zvykne. Všeobecne platí, že je jednoduchšie priviesť psa do teritória mačky ako mačku do teritória psa, ale ak je pes správne vedený, tak rýchlo pochopí, že o tom, kto bude v „jeho“ teritóriu nerozhoduje on, ale jeho majiteľ.

Keď chceme doniesť mačku k psovi, tak musíme v prvom rade dobre poznať svojho psa. Musíme vedieť, do akej miery je lovecky založený a do akej miery je ovládateľný. Ak pes vonku naháňa mačky, neznamená to, že bude naháňať aj našu vnútornú mačku doma. Cudzia mačka vonku je pre psa obyčajne korisť, naproti tomu domácu mačku vnútri v dome dokáže akceptovať ako člena rodiny a žiadne lovecké správanie voči nej neuplatňovať. Teda ako ktorý pes, sú samozrejme aj psy, ktoré na milosť nezoberú žiadnu mačku. Preto treba svojho psa dobre poznať, aby človek vedel, čo môže od neho čakať.

Zoznámenie psa a mačky nikdy nerobíme tak, že si donesieme domov mačku, ktorú pred psom vypustíme z prepravky štýlom „Na, tu máš mačičku“, resp. „Dej sa vôľa Božia“. Zoznámenie psa a mačky musí vždy prebiehať postupne, po krokoch a pod našim dohľadom. Pokiaľ by to podmienky nášho bývania dovoľovali, bolo by ideálne oddeliť zvieratá na cca prvý týždeň tak, aby sa mohli vidieť, ale nemohli sa priamo kontaktovať, napr. pletivom. Psa musíme vhodnému správaniu pri mačke obyčajne naučiť, a to jednoducho prostredníctvom odmeňovaním správneho správania a pokáraním za nesprávne správanie.

Ak máme doma psa a prinesieme si domov novú mačku alebo mačiatko, je ideálne mať prvé dva-tri dni mačku v samostatnej miestnosti, aby si aspoň trochu zvykla na nové prostredie a na nás. Stačí k tomu jedna izba, kde bude mať záchodík, misky, škrabadlo. Po tomto čase môžeme začať s postupným zoznamovaním, pri ktorom by bolo ideálne mať pomocníka. 

Jeden človek bude mať v náručí alebo v prepravke mačičku, druhý človek bude držať na vodítku psíka. Nikdy ich nepúšťajme pri prvom kontakte spolu voľne. Ak je pes príliš búrlivý, šteká, kňučí a pod., tak jeho prejavy tlmíme a za stíchnutie a skľudnenie ho odmeníme. Keď je ukľudnený, môže si opatrne oňuchať mačku cez mreže prepravky alebo na našich rukách. Ako náhle by prejavil známky prílišného rozrušenia alebo hlasových prejavov, musíme ho znova ukľudniť. Ak sa ukľudní, za odmenu si môže mačičku oňuchať znova. Pes rýchlo pochopí, že k mačke sa dostane bližšie iba vtedy, keď sa bude správať vzorne. Takýto tréning môžeme s nimi robiť cca 2-3 x denne po dobu pár dní, kým budeme na psovi vidieť, že sa v prítomnosti mačky správa už vzornejšie a príčetne.

Po tejto dobe, keď už bude psík vedieť, že nemá vrčať, štekať, útočiť alebo sa búrlivo vrhať smerom k mačke, ich môžeme spolu pod dohľadom pustiť v izbe. Psovi odporúčam nechať na obojku zapnuté vodítko, aby bol v prípade potreby rýchlejšie a jednoduchšie odtiahnuteľný od mačky. Mačka bude psa pravdepodobne od seba odháňať, resp. sa bude snažiť pred ním ujsť. Mačkino správanie je v úplnom poriadku, hranice kontaktu by mala určovať ona. Mačka má jednu veľkú výhodu, a to výhodu možnosti úniku na bezpečné miesto v prípade potreby. Môže vyskočiť na poličku, na skriňu alebo na knižnicu, kde pes na ňu nedočiahne. Tieto miesta by však mali byť chápané ako útočisko, kde môže mať svoj kľud, a nie ako miesta, na ktoré sa môže utiekať pred dorážajúcim psom. Psíka musíme viesť k tomu, aby mačku nenaháňal, nelovil, neštekal na ňu. Aj keď prvé dni sa to môže zdať byť ťažké, väčšinou sa to o pár dní podarí, pretože psík pochopí, ako je lepšie sa k nej správať.

Priniesť psa do teritória mačky býva obyčajne o niečo jednoduchšie, ale pre istotu by som odporúčala aplikovať ten istý postup ako pri prinesení mačky do teritória psa. S tým rozdielom, že mačka, keďže bude na svojom území, nemusí byť pri zoznamovaní v prepravke, pretože ona bude doma a bude dobre vedieť, kam môže v prípade potreby uniknúť, resp. nebude mať takú veľkú potrebu úniku, lebo bude vo svojom teritóriu, ale psa odporúčam mať pre každý prípad prvých párkrát na vodítku.

Tieto rady sú viac-menej všeobecné, vždy treba brať do úvahy, že každý pes a každá mačka sú individuálne bytosti, ktoré môžu na tú istú situáciu reagovať úplne odlišne. Niektorý pes si môže na novú mačku vo svojom teritóriu zvyknúť o dve minúty či hodiny, iný o dva dni, ďalší o dva mesiace, niektorý, napr. nejaký starý lovec a zabijak mačiek, si nemusí zvyknúť nikdy. Niekedy sa medzi psom a mačkou vyvinie krásne medzidruhové priateľstvo, kedy si budú spolu nažívať v pokoji a harmónií, hrať sa, čistiť sa, navzájom sa umývať, spať spolu v jednom peliešku, jesť z jednej misky a pod., inokedy sa môžu iba diplomaticky tolerovať, v ďalšom prípade sa môžu po celý život neznášať. 

V zásade platí, že šanca na úspech je vždy oveľa vyššia pri mačiatku a šteniatku, než pri dvoch dospelých zvieratách. Ale vždy sa nájdu výnimky a vždy je všetko individuálne. Vždy ten, kto by mal mať najviac rozumu a citu pre situáciu, by mal byť človek, ktorý by mal proces zoznamovania aj proces vzájomného spolunažívania korigovať tak, aby sa minimalizovala ujma na zdraví, psychike či životoch :).

 

 

TOPlist