O nás

Kráčam po poľnej ceste. Kráčam ľahko a rezko, lebo mám pred sebou v postroji zapriahnutého psa, s ktorým sme spojení ťažnou šnúrou. Slnko čoraz viac klesá, blíži sa k svojmu západu, a srsť môjho ťažného psa farbí krásne do zlatooranžova. V duši cítim pre tieto chvíle typické šťastie a radosť z prítomnosti ako málokedy, a miestami aj malú bolesť, ktorá je v porovnaní s tým pocitom krásy práve prebiehajúceho okamihu zanedbateľná. V týchto chvíľach sme tu len pre tento daný okamih, netrápi nás budúcnosť, neťaží minulosť, nič nie je dôležité, len tá prašná cesta, tie polia okolo, tie kopce v diaľke a ten blížiaci sa západ slnka s jeho paletou pomarančových a zlatých farieb, ktorými robí celý svet akýsi krajší, pokojnejší, hrejivejší.

A ešte jedny podobné okamihy sú podobne krásne, a to keď kráčam v zime po tenkej vrstve snehu, a drobné vločky padajú na chrbát mojich psov, a netopia sa, ostávajú tam, zdobia ich bielym popraškom, a psy sú v pohybe, nie je im zima, ťahajú, usmievajú sa, pracujú či sa aj ulievajú, vtedy je krásna aj moja inak nie veľmi obľúbená zima. Vtedy necítim chlad, ale mám zo snehu radosť ako malé dieťa, a želám si ho ešte viac, ešte viac na chrbte mojich psov, a želám si ísť na psom záprahu po pustej pláni až do diaľky. A v tejto peknej chvíli si uvedomujem, že Boh je tu vždy so mnou, že Mu za danú chvíľu veľmi ďakujem, lebo aj touto chvíľou mi dáva zmysel a ukazuje smer, lebo aj touto chvíľou mi dáva všetky prítomné poklady, pohľady a dotyky prírody, ročných období a svojho stvorenstva, ktoré stvoril aj pre mňa, aby som sa v ňom mohla kochať, tešiť sa z neho a užívať ho, pretože všetka tá krása a múdrosť prírody - Božieho diela je tu aj pre mňa.

Aj tie vločky, aj tie psy, aj to, čo drieme pod snehovou perinou a stuhnutou hrudou hliny, aj to, čo bude na jar rašiť, zelenať sa, kvitnúť, a v lete zurčať, hriať a páliť, čo bude na jeseň farebné a voňavé po dyme a vlhkosti zeme, že to všetko môžem cítiť, vnímať a väčšiny z toho sa dotknúť, a že mi je dopriate mať dve zdravé ruky, dve zdravé nohy a pár svojich psov, a že existencia hriešneho ľudského pačerva má zmysel, a že ten pačerv môže byť šťastný, tak vtedy viem, že nič nie je zbytočné, a že nám bude odpustené. Ďakujem Mu za všetko, čo mám. A za všetkých.

 

 

A teraz svetskejšie.

Kým som si zadovážila sibírskeho huskyho, a kým som prišla na to, že je to pre mňa to najlepšie plemeno, s ktorým som tak akosi na jednej vlne, a pri ktorom mám ten dôležitý pokoj v duši, pretieklo veľa vody od mojich kynologických začiatkov, od mojich pokusov a omylov, a tiež od rôznych životných a osobných zmien. Popri tom všetkom, pri všetkých stratách a nálezoch, ktoré si v živote spôsobujeme, som, aspoň verím, našla tú správnu cestu, a to aj v živote kynologickom. Zistila som, čo ma baví, kedy som sama sebou, a na druhej strane, čo ma nebaví, a na čo sa vzhľadom na svoju osobnosť vôbec nehodím. To, v čom som sa našla najviac, sú psie záprahové športy, ktorých myšlienka ma sprevádzala už od detstva, hoci v trochu inej podobe, keďže vtedy to bola iba predstava dieťaťa, ktorá sa, či už úplne ticho alebo aj pripomínajúco sa, vliekla mojim životom až do dospelosti ako taká priesvitná nylonová niť.

Tú niť som nestratila, i keď boli obdobia, kedy som na ňu nebrala ohľad alebo som tomu celkom nerozumela, alebo som z nesprávnych dôvodov mala obavy robiť to, čo som robiť túžila. Časom sa mnohé veci zmenili a mnohé som pochopila, aj keď sa budem samozrejme učiť po celý život. Dnes môj život tvorí moja rodina, ktorú tvoria ľudia aj zvieratká. Zo zvieratiek moje najobľúbenejšie psy a mačky. Bývame na západnom Slovensku, a v takej primeranej miere, aby mi to nezatienilo veci dôležitejšie, sa venujem psom a aktivitám s nimi. Mojou srdcovkou je, ako som spomínala, plemeno sibírsky husky, v ktorom som našla azda všetko, čo som v psovi hľadala, ale okrem huskyov máme doma aj dve kólie. V roku 2018 som založila chovateľskú stanicu s názvom Pokoj v duši, ktorým by som chcela vyjadriť to, čo považujem v živote za dôležité, a na čom záleží taktiež pri výbere plemena či chovateľstve samotnom. Chcem vždy vlastniť či chovať psy tak, aby som mala pri tom pokoj v duši, čiže aby bolo moje svedomie čisté, a môj vzťah k Bohu, k rodine, ku psom aj k sebe samej úprimný.

 

Miroslava Vicenová


Bože, daj mi jasnú myseľ, aby som sa dokázal zmieriť s tým, čo zmeniť nemôžem, aby som mal odvahu zmeniť to, čo zmeniť môžem, a aby som jedno od druhého vždy rozoznal.

Sv. František z Assisi

TOPlist